Vážení filatelisti, ale aj začínajúci zberatelia,

už niekoľko desaťročí známky nielen zbieram, oceňujem, ale sledujem aj trendy zbierania u nás po roku 1990, po zmene režimu, a vďaka širokej korešpondencii aj v mnohých častiach sveta.

V dobách totality boli v ČSSR dostupné známky vydávané v socialistických štátoch. Až na pár odvážnych zberateľov, ktorí si našli cesty na dovoz  - výmenu známok z tzv. kapitalistickej cudziny.

Veľká väčšina zberateľov, preto zbierala známky svojho štátu – čo považujem za správne a malo by to platiť dodnes. Mnohí sa zameriavali, mnohí v tom aj pokračujú, že zbierajú a skúmajú známky do najmenších podrobností, až do takmer vedeckého bádania.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sme zažili veľkú zberateľskú eufóriu pribudlo stovky nových filatelistov, u zbierania známok SR však zostala len malá časť.

Príčin je mnoho – tento článok nie je vyčerpávajúce pojednanie, ale len informácia, ktorú som načerpal zo stoviek rozhovorov so zberateľmi s ktorými sa pravidelne stretávame.

Slovenská pošta, ako vydavateľ známok,  sa nevyhla chybám rozvojových štátov, čo pramení príliš častému odvolávaniu a výmene manažmentu, ale aj radových pracovníkov,  ktorí majú dočinenia s prípravou známok, tlačou, ale aj obchodnou politikou pošty. Vždy príde nová garnitúra, ktorá robí nové veci a zabúda na tradície, ktoré nás vo svete už za ČSSR preslávili.

Dá sa to zhrnúť do štyroch základných bodov:

1. Vydávame malé percento (cca 25%) známok s námetmi, ktoré sa zbierajú v celom svete – udalosti, výročia celosvetového, resp. európskeho významu, námety, hlavne fauna, flóra, doprava, šport a iné.

Vydávame príliš mnoho tzv. regionálnych vydaní  napr. udalosti a osobnosti, ktoré pozná len malá časť Slovákov,  a zberateľov vo svete neoslovujú – preto je vo svete málo zberateľov, ktorý zbierajú slovenské známky ako celok, väčšinou sa mi podarí vymeniť len malú časť slov. známok aj so zberateľom z takého štátu o ktorom si mi myslíme, že je rozvojový, ale skutočnosť je asi obrátená.

1. Už za ČSSR a v tomto trende sa pokračovalo aj v SR po r. 1993, že známky 

navrhovali najvýznamnejší umelci. Mali sme vytvorenú aj silnú ryteckú školu. Väčšina známok sa tlačila viac farebnou oceľotlačou, čo dodávalo známkam neopakovateľný štýl a krásu (chybou komunistov bolo vydávanie známok s politickými námetmi a pomerne veľké náklady známok). V posledných rokoch však už ustupujeme z tejto náročnosti. Je pravda, že zopár známok,  ktoré ešte tlačíme oceľotlačou z rytiny – získalo vo svete uznanie, ale zostatok je tlačený ofsetom a úroveň niektorých známok je doslova otrasná. Veď stačí sa pozrieť  do minulosti na známky   Bulharska, Rumunska, Mongolska, netreba sa viac rozpisovať, prečo nepoznám zberateľa, ktorý by tieto štáty ako celok zbieral.

V posledných desaťročiach do takého extrému skĺzli aj také štáty ako Veľká Británia, Holandsko, Belgicko a čiastočne aj iné ktoré vydávajú väčšinu známok, napadá má na ich tvorbu, len jediný názov – abstraktný plagát, tlačený ofsetom. Nie je to zrejme, len mojim umeleckým cítením, ale keď zase nepoznám nikoho, kto by tieto štáty zbieral.

Niekde je chyba, hlavne preto, že z obrazu známky nerozoznáte čo tým  umelec myslel, ale aj príležitosť ku ktorej bola známka vydaná, zistíte to len z textu v katalógu a nie na známke.

Preto dúfam, že klesajúca úroveň slov. známky je len dočasná.

1. Ďalší problém, ktorý neprospieva popularite zbierania slov. známok je nominálna

hodnota známok. Pokiaľ zoberieme do úvahy, že známka hlavne  ako cenina slúži na vyplatenie poštových služieb. Najpoužívanejšie tarify sú za obyčajný list, prioritnú zásielku a list do susedných štátov resp. do štátov Európskej únie. Tento potrebný nominál vydávame len v malom percente známok. Podstatne väčšie percento nominálnych známok vydávame s hodnotami, ktoré sa len veľmi ťažko využiť na vyplatenie poštovného. Z toho jednoznačne vyplýva, že  to je útok na kapsy zberateľov. Navyše pokiaľ pošta vydáva príliš veľa rôznych sútlačí, kupónov a iných výrobkov, ktoré väčšina zberateľov kupuje, aby mala kompletné zbierky, ale príliš za to vydavateľa nechvália. Niet sa čo diviť, keď na Slovensku vydávame známky za cca 600,-Sk, ale pri nákupe všetkých tlačových listov, kupónov a sútlačí, táto suma je aj trojnásobná. Naviac sprievodné zberateľské produkty, ktoré nesú štátne propagačné prvky, ako sú FDC, nálepné, pamätné listy, CDV, COB . iné, si nechá pošta od zberateľov zaplatiť, viac ako sú výrobné náklady. Na takýto produkt, to zberateľov nie že priťahuje, ale práve naopak.

Ešte pred 12 rokmi stála obálka na FDC . 3,-Sk, dnes už stojí 19,-Sk, samozrejme + nominálna hodnota známok, ktorá stúpla cca 10-násobne. Netreba na to štatistiky, ale klesajúce údaje výšky nákladov týchto vedľajších produktov, by mali byť pre vydavateľa varujúce. Zberateľstvo nie je iba vášeň, ale aj investícia a väčšinu z nás zaujíma aj ekonomický efekt ( to je finančné zhodnocovanie zbierok a zvlášť pri filatelii a numizmatike, lebo sa jedná o zbieranie cenín).

Aj tu platí zásada, ktorú pozná každý študent ekonomiky, ak napr. štát neustále dvíha dane, efekt zdvihnutia príjmu je opačný, nie len, že nenaplní štátny rozpočet viac, ale práve naopak.  To isté platí aj pre Slov. poštu, ale napr. aj Nár. banku, ktorá vydáva pamätné mince.  Teraz už mincu v nominálnej hodnote 200,-Sk, predávajú za 490,-Sk.

Takéto podrazy zberateľstvo nepoložia, ale zberatelia sa rýchlo preorientujú na iné zberateľské smery.

1. V neposlednom rade je aj otázka oceňovania známok v katalógoch. Katalógy vydáva

vydavateľ v spojení s odborníkmi, ale aj s obchodníkmi.

Cenové relácie by mali odrážať cenu na trhu. Aj keď opomenieme dobu od spracovania po vydanie katalógu, len veľmi ťažko sa dá určiť aktuálna cena známok, preto hovoríme, že v katalógoch sú ceny orientačné, inak hovoríme, že majú cenu záľuby. Veľmi zazlievam vydavateľom katalógov slovenských známok, že  aj keď ich vydávajú s veľkým časovým odstupom, stále udávajú ceny pri väčšine známok v nominálnej hodnote.

Toto je pre zberateľov veľmi demotivujúce , pretože pokiaľ nárast cien známok ako ceniny nekorešponduje aspoň s úradne priznanou infláciou, tiež to nie je veľká podpora zberateľstva.

Veď stačí porovnanie s katalógmi susedných štátov. Po roku 1993 sa na Slovensku odborníci, obchodníci a zberatelia dohodli, pri zbieraní známok z celého sveta, na používaní nemeckých katalógov „Michel“. Ceny sú udávané v eurách, a v Európe aj platia.

Náš slabý trh však pustí ceny známok v rozmedzí od 10,- do 20,- za Eur., výnimočné aj viac. Ale je len otázka času kedy tak už nebude.

Čo teda zbierať? Je obrovské množstvo možností, ktoré sa nedá v jednom článku obsiahnuť. Pokročilý zberatelia už majú svoje záujmy usmernené a pre začiatočníkov toto snáď  pomôže pri výbere.

Samotná kapitola je námetové a tematické zbieranie – veľmi rozšírené v celom svete. Je ideálne keď napr. hubár začne zbierať známky na túto tému, rybár tému rýb, športovec – šport. Vtedy sa získané vedomosti vzájomne dopĺňajú, ale toto nie je podmienkou, lebo aj protiklady sa priťahujú. Väčšina začínajúcich zberateľov z nedostatku vedomostí, ako získať potrebnú literatúru resp. katalógy, začína zbierať napr. tému flóru.

Na svete, však bolo vydané už také veľké množstvo známok, že časom zistí, že sa to nedá zozbierať, obzvlášť z finančných dôvodov, preto je ideálne, keď  už od začiatku si vyberieme užšiu tematiku, alebo námet napr. len orchideje, kone, psi atď.

Toto platí u všetkých námetoch (šport, umenie, doprava a iné).

Lebo kvantita lacných známok sa dá nadobudnúť rýchle, ale čo potom s tým.

Druhým najrozšírenejším zbieraním sú tzv. generálne zbierky jednotlivých štátov, alebo krajín.

Začať musím naším územím. ČSR I 1918 – 1939, toto obdobie zaznamenalo za posledných 30 rokov taký cenový nárast, že zozbierať hoci len základnú zbierku, na to musí byť zberateľ dosť solventný, aby sa mohol pustiť do zbierania tohto obdobia.

Ďalšie obdobie 1939 – 1945, obdobie Protektorátu Čechy a Morava a Slovenského štátu je stále cenovo dostupné. Základná zbierka SŠ obsahuje cca 300 ks známok, ktoré sa dajú zozbierať pomerne rýchlo, no čo potom ďalej? Buď sa pustiť do špecializácie, to je zbieranie rôznych odlišností, tzv. výrobných a doskových chýb, odlišnosti zúbkovania a existujú  aj tzv. ministerské vydania (filatelisti ich pomenovali ako špekulačné). Sú to známky ktoré unikli z tlačiarne – nezúbkované, v malých seriach, a cena niektorej z týchto známok je vyššia ako celá zbierka dohromady.

Ďalším obdobím je ČSR II 1945 – 1992. Tu chcem uviesť, že zberateľstvo je jeden večný kolobeh. Starší zberatelia končia, bohužiaľ aj životnú púť a zbierky idú opäť do predaja a nový zberatelia pokračujú.

Keďže po skončení ČSSR v r. 1992, veľká väčšina zberateľov začala zbierať známky Českej a Slovenskej republiky a k ČSSR sa nevracajú. Zrejme sa musí vymeniť celá zberateľská generácia, aby zistili, že  toto je uzavreté obdobie a začali ČSR II zbierať. Vydaných cca 2800 ks známok, je stále ešte cenovo dostupných a na trhu ich je (až na výnimky) prebytok.

V ďalšom období už pokračujú známky ČR a SR. O slovenských známkach som sa už zmieňoval vyššie.

Ostávam nám zostatok sveta. Každý si môže vybrať štát, alebo krajinu, ktorá mu je blízka srdcom. Pokiaľ tak nie je, treba si vybrať taký štát, ktorý sa za dlhé roky vyhýba extrémom. Ako príklad uvediem USA. U nás sa zbieralo pomerne veľa (vďaka množstvu slovenských potomkov v USA) až do 60. – 70. rokov, kedy začali vydávať pre filatelistov rôzne sútlače.

Napr. v jednom tlačovom liste vydali až 50 rôznych známok, čo stálo napr. 10 USD, ale do kompletnosti bolo potrebné mať rôzne štvorbloky, dvojpásky, trojpásky a iné varianty, a na to už bolo potrebné mať aj 100 USD na jednu emisiu.

A to bol pomalí koniec zbierania známok USA u nás.

Opakom je, a preto aj veľmi obľúbené je zbieranie známok štátov Severnej Európy. Dlhé desaťročia vydávali ročne len zopár známok v základných nominálnych hodnotách a len občas pre potešenie filatelistov nejaký hárček. Väčšinou sú tlačené z ocelo - rytiny a dlhé roky si udržujú vysokú umeleckú úroveň.

Ďalším veľmi obľúbeným zbieraním vo svete je zbieranie tzv. kolónii. Až do 60 – rokov minulého storočia kedy zanikali  posledné kolónie, patrila pod anglické, francúzske, portugalské, španielske, talianske, nemecké, holandské iné kolónie, takmer polovica sveta. Každé z týchto koloniálnych  vydaní malo svoje čaro v tom, že majú jednotný charakter vydania napr. anglické kolónie klasickou jednofarebnou oceľo – rytinou, typický jednotný charakter nemeckých lodičiek atď. K tomu navezuje aj veľmi zaujímavé zbieranie tzv. „známkových krajín sveta“. V r. 1987 vyšlo v Čechách posledné vydanie čarovnej knižočky „Známkový – filat. Atlas“ v ktorom je popísaných  cca 850 známkových krajín sveta. Od tej doby vzniklo a zaniklo desiatky štátov, ktoré vydávali, alebo začali vydávať známky. Veď nový štát je aj Česká rep., mnoho štátov po rozpade ZSSR, ale aj Juhoslávie. Poznám desiatky zberateľov, ktorý tento obor zbierajúc, či už len tým, že chcú mať z každej krajiny aspoň jednu známku, alebo ďalší ktorý idú viac do hĺbky zbierania. Bohužiaľ oceňovanie a príprav niekoľko stotisíc známok, ktoré máme v ponuke v predajni trvala minimálne desaťročie. Aj keď nám internet poskytuje veľké možnosti ponuky, zadať všetky údaje do počítača by trvalo 1 -2 roky a bola by to syzifovská práca, kým by sa to podarilo už by mnoho veci nebolo aktuálnych. Preto som prikročil aspoň k zoznamu známkových krajín, ktoré máme momentálne k dispozícii v predajni.

Ešte podotýkam, že všetky aktivity, ktoré okolo zberateľstva podnikáme – burzy, aukcie, predajňa atď robím popri zamestnaní, ktoré mi zaberá väčšinu času.

                                                                                   Franek Karol